Voľakedy sa chodilo na Camino zachrániť si dušu, dnes sa ide preto, aby sme ju našli.
Keď som raz náhodou v jednej knihe uvidela mapu Camina, už len pri pohľade na ňu sa mi silno rozbúchalo srdce a mala som veľmi jasný pocit – CHOĎ TAM! CHOĎ TAM! TVOJ ŽIVOT SA ZMENÍ. Nechápala som to lebo v tej chvíli som ešte o Camine nevedela vôbec nič...
Prečo vlastne ísť? Čo od toho čakám?
Keď som si dala otázku prečo ísť na cestu do Santiaga de Compostela, tak jediná odpoveď bola, že sa potom niečo v mojom živote zmení. Nemala som konktétnejšie preto na otázku prečo. Žiaden presný dôvod, len ten silný hlas zvnútra, ktorý hovoril úplne jasne CHOĎ TAM, CHOĎ TAM ...
Cesta si ma skrátka zavolala....
úryvok z denníka Camino 2005, francúzska cesta
Iňakiho som si všimla už v San Juan de Ortega, ale viac som ho nevidela. Dnes sa Iňaki zjavil pri mne na ceste ako blesk z jasného neba. Rozpráva mi o Baskoch, o ich starej kultúre, a o tom, že bol už pred 9 rokmi na Camine. Na moju otázku, či sa jeho život po Camine nejako zmenil spustí vodopád myšlienok, úvah, pohľadov. Z toho čo som vyrozmela ja: Jeho život sa nezmenil zo dňa na deň, ale postupne. Bola to akási iniciácia. Taký začiatok návratu k sebe, k prírode, lebo kedysi ľudia žili v úplnom kontakte s prírodou, prispôsobovali sa a plávali „s prúdom“. Dnes práca, stresy, problémy vo vzťahoch, nezdravý spôsob života znamenajú to, že sme sa úplne odklonili od svojej prirodzenosti. Camino pre neho znamenalo, že vo chvíľach problémov a prekážok začal riešiť veci inak. Tým, že sa na Camine žije s prírodou, sme viac vnímaví, viac ochotní filozofovať a očisťujeme sa aj energeticky, t. z. odstraňujú sa určité energetické bloky a dokážu sa takto vyriešiť aj dedičné blokácie. Všetko na Camine nás privádza k -„ plávať s prúdom“, nie proti prúdu. Privádza nás k prirodzenému zdravému spôsobu života, lebo stresy, nezdravý spôsob stravovania, toto všetko nás zanáša. Camino nás akoby vyčistí. Tradičná medicína nepomáha, lebo nerieši problém celostne, len lokálne. Je veľa metód, ktorými sa ľudia zaoberajú, aby vyriešili svoje problémy a pomaly sa im ako puzzle začína skladať ich skladačka života. A znovu pripomína, Camino je ako keby iniciácia - na Camine sa stávame tým, čím sme.... a zrazu sme v Hontanas, preto Iňakiho prerušujem, lúčim sa s ním, robím fotku na pamiatku . On ide ďalej, ja sa na noc zastavím tu....